Dohovor
o právach dieťaťa

Deklaráciu práv dieťaťa prijala v roku 1959 OSN ako dokument na ochranu dieťaťa. 
V roku 1990 k nej pristúpila aj Slovenská republika.

EN | SK

Preambula

Štáty, zmluvné strany tohto dohovoru, berú do úvahy, že v súlade so zásadami vyhlásenými v Charte Organizácie Spojených národov je uznanie prirodzenej dôstojnosti a rovnakých a neodňateľných práv všetkých členov ľudskej rodiny základom slobody, spravodlivosti a mieru vo svete. Majúc na pamäti, že národy Organizácie Spojených národov v Charte opätovne potvrdili svoju vieru v základné ľudské práva a v dôstojnosť a hodnotu ľudskej osoby a rozhodli sa podporovať sociálny pokrok a lepšie životné štandardy vo väčšej slobode.

Uznávajúc, že Organizácia Spojených národov vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a v Medzinárodných paktoch o ľudských právach vyhlásila a súhlasila s tým, že každý má nárok na všetky práva a slobody v nich uvedené, bez rozdielu akéhokoľvek druhu, ako je rasa, farba, pohlavie, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, majetok, rod alebo iné postavenie.

Pripomínajúc, že vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv Organizácia Spojených národov vyhlásila, že detstvo má nárok na osobitnú starostlivosť a pomoc, v presvedčení, že rodine ako základnej skupine spoločnosti a prirodzenému prostrediu pre rast a blaho všetkých jej členov a najmä detí, by mala byť poskytnutá potrebná ochrana a pomoc, aby mohla plne prevziať svoju zodpovednosť v rámci komunity.

Uvedomujúc si, že dieťa má pre plný a harmonický rozvoj svojej osobnosti vyrastať v rodinnom prostredí, v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia. Berúc do úvahy, že dieťa by malo byť plne pripravené na individuálny život v spoločnosti a vychovávané v duchu ideálov vyhlásených v Charte Organizácie Spojených národov, najmä v duchu mieru, dôstojnosti, tolerancie, slobody, rovnosti a solidarity.

Majúc tiež na pamäti, že potreba rozšíriť osobitnú starostlivosť o dieťa bola uvedená v Ženevskej deklarácii práv dieťaťa z roku 1924 a v Deklarácii práv dieťaťa prijatej Valným zhromaždením 20. novembra 1959 a uznaná vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach (najmä v článkoch 23 a 24), v Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (najmä v článku 10) a v stanovách a príslušných nástrojoch špecializovaných agentúr a medzinárodných organizácií zaoberajúcich sa blahom detí. 

Berúc do úvahy, že ako sa uvádza v Deklarácii práv dieťaťa, „dieťa z dôvodu svojej fyzickej a duševnej nezrelosti potrebuje osobitné záruky a starostlivosť vrátane primeranej právnej ochrany pred narodením aj po ňom“. Pripomínajúc ustanovenia Deklarácie o sociálnych a právnych princípoch týkajúcich sa ochrany a blaha detí, s osobitným zreteľom na podporu umiestňovania a osvojenia na národnej a medzinárodnej úrovni; štandardné minimálne pravidlá OSN pre výkon súdnictva pre mladistvých (Pekingské pravidlá); a Deklaráciu o ochrane žien a detí v núdzových situáciách a ozbrojených konfliktoch, uznávajúc, že vo všetkých krajinách sveta žijú deti v mimoriadne ťažkých podmienkach a že takéto deti si vyžadujú osobitnú pozornosť.

Berúc taktiež do úvahy dôležitosť tradícií a kultúrnych hodnôt každého národa pre ochranu a harmonický rozvoj dieťaťa, uznávajúc dôležitosť medzinárodnej spolupráce pre zlepšenie životných podmienok detí v každej krajine, najmä v rozvojových krajinách.

Dohodli sa takto: